Keď sa chce, všetko sa dá. Dôkazom toho bol druhý úspešný ročník herného festivalu Unicon (17. – 19. 02. 2017) zorganizovaný šikovnými študentmi Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. A tak dostalo príležitosť sa opäť zviditeľniť, mimo hráčov a účastníkov festivalov aj také malé historické mestečko ako Trnava.
Než sa pustím do hodnotenia festivalu, musím vyzdvihnúť propagáciu tohto ročníka, keďže patrím pomedzi tých, ktorí o konaní Uniconu 2016 nevedeli. No aj napriek tomu, že z osobných skúseností nemám s čím porovnávať, z počutia nie len od návštevníkov, ale aj samotných organizátorov viem, že tohtoročný Unicon bol naozaj o krok vpred oproti tomu minulému a dúfam, že ten ďalší bude o to lepší. Ja som sa bola pozrieť na festival v sobotu a jednoznačne som sa zabavila.
Festival bol otvorený naozaj vo veľkom – Andrej Bičan zavítal na Unicon si pripomenúť staré časy hrania Maxihry a ihneď sa ujal zabávania publika, zatiaľ čo sa technici snažili dať do prevádzky Crasha Bandicoota na spôsob, aký si pamätáme z našich tučných televízorov – čiže aj so zvukmi tlačidiel telefónu. Snaha chlapcov sa samozrejme cení 🙂 , ale ani to nezastavilo Andreja, aby pobavil historkami o hraní z jeho mladých čias, či o vysvetlení najlepšej stratégie na „Kameň-papier-nožnice“, ktorá prišla všetkým vhod neskôr.
Naozaj sa mi páčil spôsob, akým bol vylosovaný hráč, ktorý sa dostal k hre (ktorá sa mimochodom hrala tlačidlami telefónu), čiže uhádnutím Andrejovho čísla cez jeho nápovede a dovolaním sa mu ako prvý. Rovnako bolo skvelé, že šancu vyhrať PS4 dostal každý – Andrej si nás pekne porozdeľoval do 2 radov a strihalo sa dovtedy, dokiaľ nezostal posledný víťaz, ktorému mimochodom gratulujeme k takej skvelej výhre (je naozaj super, že sa niečo také organizátorom podarilo, klobúk dole). Dokonca ani Andrej nevyšiel na prázdno a odniesol si ručne vyrobenú Umbakarnu študentov FMK ako trofej za to, že bol historicky prvým slovenským herným komentátorom.
Vzhľadom na to, že Unicon je v porovnaní s inými festivalmi o dosť menší, tak je priam úžasné, že sa im podarilo zariadiť takéto mega otvorenie. A človek sa nenudil ani počas zvyšku dňa – zábavy bolo naozaj na celé hodiny dosť a myslím, že každý si tu prišiel na svoje.
Tí hráči, ktorí si chceli športovo zahrať, mali možnosť sa zúčastniť turnajov, ktoré zabrali celý deň a pokračovali aj do ďalšieho dňa v nedeľu. Ostatní návštevníci mali na výber z rôznych panelových diskusií, spomedzi ktorých sa mi asi najviac páčila diskusia o Roleplays v Cosplay. Musím pochváliť organizátorov za celkom slušne zorganizované diskusie – publikum mohlo klásť otázky prostredníctvom internetu a moderátori mali tiež vopred pripravené témy k diskusii, takže to svižne fičalo a bolo naozaj o čom hovoriť.
Hráči, ktorých nejaký panel nezaujal, mohli stráviť čas až v troch sekciách festivalu – v sekcii virtuálnej reality, retroherni a sekcii stolových hier. Osobne som pri hraní strávila dokopy aj viac než 4 hodiny, kým som odskúšala všetko. 🙂 K dispozícii boli na odskúšanie rôzne headsety – jeden na priestorové kreslenie či sekanie ovocia v roli ninjy, druhý na strieľanie votrelcov z vesmíru vaším prstom no a tí odvážnejší mohli pocítiť, aké to je hrať Resident Evil 7 na PS4 s VR headsetom. Mňa tá odvaha po chvíli hrania opustila. 😀 Opäť palec hore za takúto príležitosť, keďže vzhľadom na cenu takýchto hračičiek sa k nim v skutočnosti veľmi málo ľudí dostane.
Veľa času som strávila aj v retroherni a mala po prvýkrát v živote možnosť zahrať si na konzolách starších odo mňa alebo si pripomenúť staré dobré časy s PS2. Pre tých, ktorých retro nelákalo, bola samozrejme pripravená aj PS4 a Xbox One. Človek dokázal dlho presedieť aj pri stolových hrách – buď sa chcel naučiť hrať niečo nové alebo si zahrať to, čo už poznal, na výber mal obe možnosti.
Na záver by som vyzdvihla i to, že účastníci mali prístup k wifi, možnosť zakúpiť občerstvenie vo forme bagiet a dokonca Bubbleology nápoje. Pri vstupe bol aj stánok Badge, kde si za zľavnenú cenu mohli návštevníci nechať vyrobiť odznaky podľa vlastného výberu – vrátane krásneho dizajnu Uniconu 2017, ktorý sa im podľa mňa naozaj vydaril. 🙂 V sobotu tam bola i možnosť obzrieť si malého tancujúceho a hovoriaceho robota Nao, ktorého sme neskôr mohli vidieť aj pri panelovej diskusii. Nakoniec bola možnosť odfotiť sa pri fotostene, pričom si človek vybral pozadie sám a podľa môjho názoru fotky dopadli vydarene. Až na pár organizačných chybičiek, ktoré som postrehla iba zrána, nemám organizátorom čo vytknúť.
Za mňa to bol skutočne vydarený festival a osobne sa teším už na ďalší ročník, ktorý predpokladám bude o to lepší. Na koniec tu máme pár fotiek aj s mojou fotkou z fotosteny, o ktorú sa postarali fotograf Matúš Pastor a post producent Filip Jančo.
