Každý z tých, čo sa zaoberajú japonskou animáciou, aspoň raz počul vysloviť spojenie „Štúdio Ghibli“. Ale viete aj ako táto továreň na skvelú animáciu a príbehy vznikla? Čo predchádzalo filmom ako Hrob svetlušiek, Môj sused Totoro alebo Princezná Mononoke? Je pravdivá rovnica, že Štúdio Ghibli = Hajao Mijazaki? Viete prečo práve názov Ghibli? A kopec ďalších otázok sa Vám pokúsim zodpovedať v nasledujúcich odstavcoch o tomto výnimočnom štúdiu a o jeho ešte výnimočnejších zakladateľoch.
Pri vzniku tohto štúdia boli predovšetkým traja ľudia. Uhádnete, ktorí to boli? S Hajaom Mijazakim máte pravdu, niektorí si spomenú aj na meno Isao Takahata, ale ani ja som nepoznal meno Tošio Suzuki. Týmto trom pánom vďačíme za všetko krásne, čo nám prinieslo toto štúdio. Stretli sa náhodou pri tvorbe animovaného filmu Horus Prince of the Sun. Takahata tento film režíroval, Mijazaki bol hlavným animátorom a Suzuki mal týmto dvom pánom pomôcť s vytvorením článku. Samozrejme si nesadli hneď do najbližšej kaviarne (suši reštaurácie alebo pod.) a nedohodli sa, že vzniká nové štúdio. Dvojica Takahata a Mijazaki sa stretli už aj predtým na niekoľkých animovaných seriáloch a filmoch, avšak nie až takých významných. Každý z nich tiež pracoval ešte na mnohých projektoch. Mijazaki sa napríklad venoval svojej kariére a pracoval na animovaných filmoch, ktoré poznáme aj u nás ako napr. Kocúr v čižmách, alebo jeho režisérsky debut s animovaných filmom Lupin III: Castle of Cagliostro, po ktorom sa Suzuki stal obrovským fanúšikom Mijazakiho (a kto by sa nestal…). Takahata, ktorý na rozdiel od Mijazakiho začínal hneď ako režisér, ďalej pracoval na filmoch ako Anne of Green Gables, Gauche the Cellist.
Zlom, kedy sa to všetko začalo…
Mijazaki, ktorý sa stále venoval animácií, začal v roku 1982 tvoriť mangu Kaze no tani no Naušika (Nausicaä of the Valley of the Wind). Samozrejme po určitej dobe prišla ponuka od vydavateľa mangy spoločnosti Tokuma Šoten, aby svoje dielo pretavil do filmovej podoby. Mijazaki si však ako jednu z podmienok vytýčil, že producentom jeho filmu nebude nikto iný ako Isao Takahata. Následne táto dvojica vytvorila v danej dobe (rok 1984) najúspešnejší a najkvalitnejší film. Za všetko hovorí, že Nausicaa sa tri mesiace držala v kinách a videlo ju okolo 915 tisíc ľudí. Po tomto úspechu sa rozhodli, že spolu založia Štúdio Ghibli, ktoré svetlo sveta uzrelo v roku 1985 za prispenia spoločnosti Tokuma Šoten.
Ghibli v taliančine znamená: „horúci vzduch vanúci cez saharskú púšť“. Ktohovie, ako sa dospelo k tomu, že meno vybral práve Mijazaki. Dúfal, že štúdio by zadulo „horúci vzduch“ senzácie do sveta japonskej animácie. A čas mu dal za pravdu, štúdio prinieslo naozaj obrovské úspechy japonskej animácie a medzičasom patrí k overeným značkám vo svete japonskej animácie.
Za vznikom štúdia bola aj nespokojnosť s televíznou animáciou, ktorá mala často veľmi obmedzený prísun financií a preto musela šetriť napríklad na kvalite animácie. Mijazaki ani Takahata nesúhlasili a chceli, aby sa štúdio každému projektu venovalo plnohodnotne s efektívnym využitím prostriedkov, ale aby nikdy nerobilo kompromisy na úkor kvality.
Málokto si vie však predstaviť ohromné úsilie tvorcov štúdia, aby toto udržali nad vodou. Začínali s riskantnou myšlienkou: „ak vytvoríme jeden film a bude úspešný, tak vyrobíme aj ďalší“. V tej dobe neúspech znamenal koniec a aj preto väčšina pracovníkov bola zmluvne najatá iba na dokončenie filmu. Na začiatku malo štúdio Ghibli asi 70 pracovníkov a jeho priestormi bolo jedno poschodie v budove v Kičidžodži na predmestí Tokia.
Aj napriek týmto problémom v roku 1986 prišlo ďalšie dielo, Laputa: Castle in the Sky. Aj na tomto diele pracovali Takahata ako producent a Mijazaki ako režisér. Aj keď Laputa pritiahla menej ľudí, konkrétne 775 000, dostala výborné kritiky a ohlasy. Takto sa vydaril štart novému štúdiu – továrni na zázraky animácie zvanej Ghibli.
Po úspechu Laputy prišlo obdobie dvoch filmov. Štúdio a jeho dvaja hlavní predstavitelia sa pustili do dvoch projektov naraz. Mijazaki režíroval film Tonari no Totoro (Môj sused Totoro) a Takahata viedol práce na projekte Hotaru no Haka (Hrob svetlušiek). Bolo to prvý a posledný krát, čo štúdio robilo na dvoch projektoch súčasne. Samozrejme to bol jeden obrovský chaos a keďže nechceli obetovať kvalitu, zdalo sa to pomaly nemožné dokončiť oba projekty. Zároveň však bolo všetkým jasné, že ak by sa nedokončili teraz, asi by sa k nim nevrátili. V tejto dobe zohral veľmi dôležitú rolu Jasujoši Tokuma, ktorý bol prezidentom štúdia Ghibli a zároveň aj spoločnosti Tokuma Šoten, ktorú som spomenul vyššie. Tento človek bol iniciátorom vytvorenia filmu k mange Nausicaä, ale aj spoluzakladateľom štúdia ako takého. Bol to práve on, ktorý zabojoval za vydanie týchto filmov u rôznych spoločností. Uvedenie do kín však nebolo také úspešné ako pri predchádzajúcich snímkach aj kvôli tomu, že tvorcovia premeškali letné obdobie, ktoré bolo v tej dobe najlepšie pre všeobecne vysokú návštevnosť kín (No kto by bol povedal, že filmy, ktoré pozná dnes každý fanúšik mali v roku 1988 také problémy). Napriek tomu Totoro získal veľa ocenení a Hrob svetlušiek bol označený ako skutočné umelecké dielo. Hrob svetlušiek je taktiež využívaný spoločnosťou UNESCO na svoju protivojnovú kampaň.
Už z týchto filmov bolo jasné delenie žánrov medzi dvoma velikánmi. Mijazaki si vybral za svoju firemnú značku prevažne rozprávkové a fantastické námety, pri ktorých mohol naozaj popustiť uzdu svojej fantázií. Takahata na druhej strane sa zameral skôr na zobrazenie reálnych problémov, reality ako takej a ešte k tomu aj trochu pesimisticky. Tento kontrast tiež priniesol nádhernú rôznorodosť v tvorbe štúdia a určite pomohol aj názorovo zaplniť široké spektrum možností, ktoré ponúka animácia.
Aké je logo štúdia a ako vzniklo?
Čo však nikto nečakal bol ďalší zisk štúdia vďaka Totorovi, ktorý na seba zarobil dva roky po svojom vydaní. Ak si však myslíte, že to bolo vďaka zárobkom z kina, či predaja kópií, tak sa mýlite. Bolo to vďaka plyšovému Totorovi. Jeden výrobca plyšových hračiek tak dlho otravoval štúdio Ghibli, až kým nezískal povolenie na výrobu Totoro plyšákov. Nakoniec boli Totoro výrobky neskutočne úspešné. Časom dokonca až natoľko, že štúdiu dokázal vykryť aj prípadné produkčné straty (nedajbože, by sa niečo nepodarilo). Nakoniec tento úspech vyniesol Totora až do loga samotného štúdia. Priznávam, že bez toho loga si neviem predstaviť žiaden Ghibli film.
Až s novým filmom Kiki’s Delivery Service (Doručovacia služba slečny Kiki) prišiel v roku 1989 naozaj veľký prelom v zisku a návštevnosti kín. Tento film do kín prilákal dovtedy nevídaných 2,64 milióna ľudí a stal sa najnavštevovanejším filmom daného roka. Tento úspech však priniesol aj starosti pre štúdio ako také. Spočívali najmä v tom, že jeho pracovníci boli platení podľa počtu diel, na ktorých pracovali a priemernej mzdy v priemysle. Vďaka tejto politike boli zamestnanci štúdia slabo platení. Mijazaki prišiel však samozrejme s riešením. Pracovníkov chcel na trvalý pracovný pomer a tým zdvojnásobiť ich platy. Keďže asi 80 percent produkčných nákladov tvorili mzdy, tento krok zdvojnásobil aj produkčné náklady pre ďalšie snímky. Toto sa prejavilo najmä pri ďalšom snímku s názvom Only Yesterday. Riešenie štúdio hľadalo teda v reklame, do ktorej začalo investovať. Aj tento film zaznamenal úspech a rovnako ako Kiki sa stal najnavštevovanejším filmom daného roka. Práve vtedy sa výkonný riaditeľ vyjadril, že štúdio má v angličtine 3H (High Cost, High Risk, and High Return), v slovenčine 3V (Vysokú cenu, Vysoké riziko a Vysoký zárobok).
Ako Štúdio Ghibli prišlo k novej budove…
Pre štúdio v tejto dobe nastala ďalšia nová situácia. Pretože mali zamestnancov na trvalý pracovný pomer, bolo treba, aby projekty na seba kontinuálne nadväzovali. Preto popri dokončovacích prácach na Only Yesterday musel Mijazaki začať pracovať na novom projekte Porco Rosso sám. Suzuki na situáciu spomína, že sa ich pýtal: „A to mám robiť producenta, režiséra a asistenta sám?“. Možno preto, aby prišiel aj na iné myšlienky a doprial si odpočinok od stresu, prišiel Mijazaki zrazu s novým nápadom na postavenie budovy pre štúdio. Samozrejme niektorí boli proti, niektorí zase za. Nakoniec sa však rozhodlo, že si novú budovu postavia. Samozrejme Mijazaki ukázal, že je človekom mnohých talentov a sám nakreslil celú novú budovu. Taktiež viedol všetky jednania, kontroloval, vyberal materiál, jednoducho všetko. Takto sa štúdio presťahovalo rok pred uvedením Porco Rosso do novej budovy v Koganei na predmestí Tokia. V lete roku 1992 prišiel do kín aj film Porco Rosso (Ružové prasiatko). Samozrejme ako sa stávalo zvykom aj tento film sa stal najúspešnejším v danom roku a prekonal filmy ako Hook alebo Disneyho Kráska a Zviera.
Následne v roku 1993 vydalo štúdio svoju prvú televíznu animáciu s názvom The Ocean Waves. Tento film zároveň drží aj iný primát a to ako prvý film, ktorý nerežíroval ani jeden z dvojice Mijazaki, Takahata. Zaznamenal dobré výsledky aj napriek tomu, že pri tvorbe sa presiahol čas aj rozpočet. Následne sa však všetko vrátilo do starých koľají a režisérskej stoličky sa pri ďalšom projekte ujal znovu Takahata. V roku 1994 tak štúdio vydalo ďalší zo svojich úspešných filmov Pom Poko. V tomto filme prvýkrát použilo štúdio CG animáciu, aj keď iba na 3 strihy. Aj tento film dosiahol prvé miesto v úspešnosti filmov v daný rok. Hneď ďalší rok vyšiel ďalší film, ktorý nerežíroval ani jeden zo slávnej dvojice – Whisper of the Heart. Tento film režíroval však Yošifumi Kondó, ktorý bol režisérom animácie pre filmy Hrob svetlušiek, Kiki’s Delivery Service a Only Yesterday. Na filme mal však podľa niektorých zdrojov svoj podiel aj Mijazaki.
Úspech za úspechom…
Po tomto filme prišiel ďalší film, ktorý sa navždy zapísal veľkými písmenami do sŕdc fanúšikov tohto štúdia. Ak ste si tipli, že týmto filmom je Mononoke Hime (Princezná Mononoke), tak ste hádali správne. Tento film sa stal najospevovanejším animovaným filmom svojej doby. Dosiahol rekordný zárobok v kinách, ktorý prekonal až príchod Titanicu na plátna kín. Taktiež vyhral mnohé ocenenia v Japonsku, bohužiaľ na vytúženého Oscara si nesiahol.
Následne prišli ďalšie úspechy (to slovo jednoducho k tomuto štúdiu patrí) v podobe filmu My Neighbors the Yamadas (Moji susedia Jamadovci) v roku 1999 pod taktovkou Takahatu. V tej dobe si už len málokto vedel predstaviť, že by prišlo niečo, čo by prekonalo úspech Princeznej Mononoke a ak by to prišlo, tak každý vedel, z ktorého štúdia aj od ktorej osoby to vzíde. A rok 2001 priniesol odpoveď. Pod taktovkou Mijazakiho prišiel do kín film Sen to Čihiro no Kamikakuši (Spirited Away alebo slovenský názov Cesta do Fantázie). S vyše 300 miliónmi dolárov a vyše 23 miliónmi zhliadnutí sa stal najlepšie zarábajúcim filmom všetkých čias v Japonsku (teda až do 17. januára 2017, kedy ho porazil počin Makota Šinkaia s menom kimi no na wa. či anglicky Your name.) Získal ocenenie za najlepší film od japonskej Akadémie v roku 2001, Zlatého Medveďa na Berlínskom filmovom festivale (2002) a taktiež cenu Akadémie (Oscara) v roku 2002.
V ďalšom období prišiel ďalší film, ktorý nerežíroval ani jeden z dvojice Takahata, Mijazaki. Týmto filmom bol Cat Returns (Kráľovstvo Mačiek) a režisérom bol Hirojuki Morita. Aj tento film bol akoby prestávkou medzi Mijazakiho úspechmi. Totiž ďalším filmom z fantastickej továrne na úspechy pod názvom Ghibli bol film Howl no Ugoku Širo (Howl’s Moving Castle, u nás vyšiel na DVD s názvom Zámek v oblacích). Po prestávke bol znovu Mijazakiho film nominovaný na Oscara. Bohužiaľ tento skvelý film cenu nezískal, hoci mnohí fanúšikovia už videli ďalšieho Oscara pre anime. Neoplatí sa hádam ani hovoriť, že znovu získal niekoľko ďalších ocenení. Taktiež dokázal za prvé dva dni v kinách zarobiť 14,3 milióna dolárov. Nakoniec dokázal Howl zarobiť 200 miliónov a dostal sa tak na tretiu priečku historických tabuliek.
Za ním prišiel Tales of the Earthsea, ktorý režíroval Mijazakiho syn Goro. Napriek tomu, že tento film sa stal štvrtým najlepšie zarábajúcim filmom v japonskej histórií, nedostal až tak skvelé kritiky ako predchádzajúce filmy. Samotná autorka, ale aj diváci v Japonsku ho prijali rozpačito, k čomu sa pridali aj recenzie v mnohých štátoch, kde sa film dostal do kín. Osobne by som to zhodnotil, že film nedosiahol na vysokú latku, ktorú predtým nastavil Gorov otec. Fanúšikovia však dúfali, že ďalší projekt od Ghibli ich uchváti rovnako ako predošlé. A Ponyo (Gake no ue Ponjo), príbeh o malej zlatej rybke, ktorá sa chcela stať človekom naozaj ukázal svetu svoje kvality v júli 2008. Film vyhral viac ako osem ocenení a na menší neúspech Príbehu zo Zememorí sa tak zabudlo.
Ako ďalší prišiel film podľa knižnej predlohy Kariguraši no Arriety, kde na režisérsku stoličku sadol Hiromasa Jonebajaši. Najmladší režisér štúdia je schopným animátorom a podieľal sa už na predošlých filmoch Princezná Mononoke, Cesta do fantázie, Howl a i. Kľúčového animátora robil aj mimo slávneho štúdia a tak ste jeho meno mohli postrehnúť u produkčných tímov anime Monster a Serial Experiments Lain. Arriety zožala úspech (veď to by bolo, aby nie), a stala sa najlepšie zarábajúcim filmom roku 2010.
V roku 2011 si Goro Mijazaki skúsil režírovanie znova. Tentokrát sa mu to však vydarilo podstatne lepšie a svetlo sveta uzrel film From up on Poppy Hill (Kokuriko-zaka kara). O dva roky neskôr prišiel Hajao Mijazaki s ďalším filmom The Wind Rises. Film vyvolal u kritikov mierne zmiešané pocity vďaka kontroverznému vyobrazeniu doby. Na mušku si brali cigarety, zbrane či dokonca vetu „film nie je príliš japonský“. Áno, téma vojny u Japoncov je stále veľmi citlivá a Mijazaki trochu zabrnkal na city keď nepreukázal dostatočný patriotizmus. Bez ohľadu na kritiku však tak, ako už býva zvykom film skončil na prvej priečke najlepšie zarábajúcich filmov roku. Týmto filmom sa Hajao oficiálne rozlúčil so všetkými divákmi a prenechal režisérske žezlo ostatným. Tentokrát už vraj odišiel na dôchodok na dobro (tých jeho odchodov a posledných filmov bolo v histórii troška viac, čo nám dáva nádej na ďalší a ďalší film od tohto velikána).
Okrem The Wind Rises vyšiel v roku 2013 aj The Tale of the Princess Kaguya (Kaguja-hime no Monogatari) režírovaný Isaom Takahatom. Asi nie je hádankou, že aj tento film vyhral niekoľko nominácií. A momentálne zlatým klincom a posledným filmom je Leto s Marnie (When Marnie Was There), mysteriózna dráma z roku 2014, ktorú režíroval Hiromasa. Samozrejme že aj tá vyhrala cenu, ale aby sme boli aspoň trošku skromní, tak len jednu.
Záver
Tu si dovolím nezabudnúť ešte na jednu osobu, ktorá je spojená s úspechmi štúdia Ghibli a to Joe Hisaiši. Ak ste sa niekedy čudovali prekrásnej hudobnej kulise mnohých Ghibli filmov tak vedzte, že pravdepodobne na hudbe pracoval práve tento muž. Pracoval už na hudbe k filmu Nausicaä a odvtedy úzko spolupracoval so štúdiom Ghibli, predovšetkým s Mijazakim. Jeho hudba dopomohla k skvelým úspechom Mononoke, Spirited Away a taktiež Howlovi.
Úplne na záver ešte nesmiem opomenúť krátke filmy a hudobné videá tohto štúdia. Túto časť tvorby často nepoznajú ani skalní fanúšikovia. Názvy ako Iblard Time, Ghiblies, Mei and the Kittenbus alebo známejšie On Your Mark bývajú neprávom opomenuté popri veľkých filmoch. Odporúčam každému navštíviť stránky s kompletným zoznamom a pokúsiť sa zohnať aspoň niektoré. Určite to stojí za to.
Pre tých, ktorým nestačila prechádzka štúdiom v tejto podobe, existuje v japonskom Tokiu od roku 2001 múzeum štúdia Ghibli, kde sa určite dozviete odpovede aj na otázky, ktoré v tomto článku zodpovedané neboli.