Advík.冬 2018

Aneta "Youko Akira" Jones
0 komentárov

Advík sa tento rok pristavil o niečo skôr. Pod rozšírením Advík.冬 (čiže Advík Zima) sa tento medzi ročník ukázal svetu cez víkend 16. až 18. februára 2018 na VOŠ Kollárova v Prahe.

Na začiatok musím povedať, že som bola sklamaná komunikáciou organizátorov pred festivalom. Druhého novembra na Facebooku vyhlasovali že hľadajú partnerov, na čo som sa ozvala takmer okamžite. Napriek ich vlastnej výzve sa ozvali až po mojej druhej správe asi tri mesiace neskôr v januári so súhlasom na nejakú tú spoluprácu, ale na moju druhú správu sa mi už nikto nikdy neozval. Z tejto strany to bolo teda sklamanie, komunikácia z ich strany je teda na zaplakanie.

Lístok som však teda zaobstarala a na dva dni, piatok a sobotu, som sa bola pozrieť. Hlavnou motiváciou pre mňa bolo stretnutie s dlhoročným kamarátom ArtW, ktorého som nevidela štyri roky, inak by som nápad s Advíkom po skúsenosti s komunikáciou asi zahodila niekam do koša. Cony sú však mnohokrát hlavne o ľuďoch a mala som aj možnosť vidieť niečo nové.

V piatok som sa dostavila hlavne preto, aby som okukla priestory a vypočula si prednášku Zbroje, zbraně a vojevůdci u čínských historických armád od Josefa Erika Černáka. Nejak som tušila, že piatok bude taký troška zabitý a nemala som ďaleko od pravdy. Návštevníkov bolo málo a chodby zívali prázdnotou. Mnoho ľudí bolo samozrejme schovaných v prednáškových miestnostiach, takže zdanie trochu klamalo, ale inak som oplývala takým strateným pocitom, kedy človek nevie čo má vlastne robiť. Zaparkovala som to teda do maid kaviarne.

Maid kaviareň bola pre mňa jednou z tých milých a príjemných vecí Advíku. Nehľadajte tu žiadnu super profesionálnu „café“ prevádzku, s obrovským výberom menu, ale príjemné posedenie s výnimočným extra servisom a ľudovými cenami. Za dva dni som si tu dala výborný puding so šľahačkou, café latte, ktoré bolo trošku studené, a banán v čokoláde. A to všetko naozaj za minimálny peniaz, žiadne tie výpalnícke ceny ako sme z iných podujatí zvyknutí. Personál bol navyše milý a priateľský, takže chýbajúcu super profesionalitu určite každý rád odpustil.

Programu bolo všeobecne menej, čím sa organizátori netajili a dávali to najavo, našli sa tam ale aj nejaké tie zaujímavosti. Moje klasické plány však ako vždy nevyšli, takže: „Pôjdem o jednej na prednášku sem.“ sa samozrejme nekonalo. V programe ale boli aj zaujímavé workshopy a mix prednášok pop kultúrneho a aj tradičného zamerania určite ulahodili dostatočnému počtu ľudí.

Pre tých, ktorým prednášky nestačili bola prichystaná aj QR hra. Rôzne po priestoroch celej budovy boli poschovávané QR kódy. Pre neznalých, to sú tie štvorcové kódy čo sa dajú naskenovať do mobilu. Bol to taký Pokémon Go na Advíkovský štýl so zámerom nájsť všetky kódy. Každý kód vám dal nejakú čibi postavičku.

Vybúriť sa dalo aj na guľovačke. A za toto musím pochváliť, pretože síce v Prahe sneh nebol, v dodávke ho doniesli až z libereckého kraja z Ještědu. Kto chcel teda vybúriť svoje skryté vnútorné dieťa, nemusel byť vôbec sklamaný. Ja som človek zimomravený, takže som sa pozrela na guľovačku len z okna. Podľa pohľadu si to však účastníci užili dostatočne.

Stánkov tu bolo na túto skromnejšiu akciu viac než dosť. Nechýbali klasické stánky s figúrkami či plyšákmi. Prekvapila ma mierne explicitnosť niektorých tovarov. Prsia vonku na podložkách pod pohár a podobne síce upútali pozornosť u dospelého publika, väčšinou ale na tieto eventy chodia skôr maloleté osoby a to určite nikto nechce, aby sa tieto veci vystavovali tak verejne. Veľa návštevníkov určite potešili stánky s odznakmi. Fairy Shop dokonca robil odznaky a magnetky na počkanie z vlastných motívov.

Kto sa chcel niekam zašiť a nechcel ísť do maid kaviarne mal možnosť usadiť sa v manga čitárni. Pre milovníkov kníh ako som ja to bol malý raj. Nachádzali sa tu nejaké tie české mangy/mahnwy ešte od Zoner Pressu a mnoho anglických titulov. Nechýbali tam nejaké čísla Shonen Jumpu a našli sa tam aj známe tituly ako Yu-Gi-Oh!, Ghost in the Shell 1.5, Angel Sanctuary, Great Teacher Onizuka a mnoho iných klasík. Jedinou naozajstnou nevýhodou je, že série neboli vždy kompletné a prípadné jazykové bariéry čitateľov.

Ak vám náhodou nevoňajú knižky, možno máte radi hry. Skillzone s ich MSI mašinami samozrejme nechýbali, Nintendo Switch si taktiež mohli účastníci vyskúšať a zúčastniť sa turnaja v Mario Kart 8 Deluxe a prípadne ako skvelá zábava sa ukázala aj retro hra Bomberman.

Čo by som teda k Advíku dodala? Bola to taká skromnejšia udalosť mierne ochudobnená o niektoré prvky, nedopadla však vôbec tak zle. Bohužiaľ však neponúkla tak veľa zábavy na všetky tri dni, v piatok som bola asi tri hodiny a v sobotu som odišla už po asi piatich hodinách. V nedeľu som sa radšej venovala už súkromným záležitostiam a na con som nešla. Pokiaľ ale návštevník mal partiu kamarátov, určite si tam niečo našli na celý deň. Ako to už býva, podobné udalosti bývajú dokonalou zámienkou pre stretnutie „starých známych,“ ktorých často nevidíme. A Advík sa ukázal ako presne tento typ akcie. Priemerný, s pár výraznejšími časťami, príliš návštevníkov neohúril, ale zase ani nesklamal. Uvidíme tak, čo nám organizačný tím prinesie na letnom trinástom ročníku. Tento testovací zimný con ich určite spravil o niečo múdrejšími.

TIEŽ SA TI MÔŽE PÁČIŤ

Pridaj komentár

Tento obsah sa nedá kopírovať.