Akimacuri 2016 v Prahe

Aneta "Youko Akira" Jones
0 komentárov

Na Prahe 6 (časť Břevnov) sa dnes konala jesenná slávnosť Akimacuri (hepburn: Aki Matsuri, hiragana: あきまつり). Aj napriek nie úplne priaznivému počasiu sme sa boli pozrieť. Udalosť je organizovaná Česko-japonskou společností a na mieste budete mať nachvíľku pocit, že ste sa ocitli v Japonsku. A to nielen vďaka japonskej hudbe na pozadí (nečakajte však hudbu tradičnú), ale aj všetkým Japoncom hovoriacimi Japonsky a množstvom japonských jedál. Táto slávnosť je naozaj ideálnym stretom s japonskou kultúrou na našom území, teda respektíve aspoň v Prahe.

Program bol plný lákadiel a aby ste presne vedeli, o čo išlo, tak vám ho sem jednoducho skopírujem:

  • 11.50 – Wadaiko yosa yosa (skupina)
  • 12.15, 12.45, 13.15, 13.45, 14.35 – výroba rýžových koláčků omoči
  • 12.30 – aikidó
  • 13.00 – karate
  • 13.30 – naginata
  • 14.10 – Malé divadlo kjógenu
  • 14.45 – Wadaiko yosa yosa
  • 15.00 – závěr slavnosti

Veľkým problémom však tento rok bol silný dážď a tak sa bohužiaľ väčšina programu neuskutočnila. To ale aspoň vynahradzovali stánky s kaligrafiou, origami, šógi, go, lovením balónikov a iných podobných aktivít, a samozrejme tona, tona jedla, za ktorých spomeniem všetkými milovaný rámen, moči (ktorých výrobu ste si na mieste mohli pozrieť a dokonca vyskúšať), takojaki, agepan (ktorý mne osobne chutil i keď to vyzeralo ako sladká verzia nášho rožku), jakitori, jakisoba, výborný zelený a jasmínový čaj a pre milovníkov alkoholu samozrejme nechýbalo saké a české pivo. Jedlo bolo za veľmi dobré ceny a tak sa dokonca v niektorých stánkoch úplne vypredalo. Bolo však veľmi príjemné vidieť, že všetko bolo čerstvé a mnohokrát varené priamo na mieste. Pre ľudí ovládajúcich japončinu sa tu dali zakúpiť knižky za 5 až 20 Kč/kus.

Príjemným bol aj workshop Malého divadla kjógenu. Pôvodne bola na pláne síce ukážka divadla, pre zlé počasie sme ale dostali skôr prednášku, ktorú som ale veľmi uvítala. Tú som pre tých čo neboli aj natočila a dúfam že mi prepáčite moje mierne roztrasené ruky 😀

Na koniec len teda dodám, že už teraz sa teším na budúci rok a prídem o kúsok skôr, aby som si mohla vychutnať rámen a iné jedlá skôr, ako ma predbehnú ostatní. A nakoniec pridávam malú galériu fotiek z mobilu.

TIEŽ SA TI MÔŽE PÁČIŤ

Pridaj komentár

Tento obsah sa nedá kopírovať.