Od našej poslednej návštevy festivalu japonskej a kórejskej kultúry Nipponfest a Hangukon, ktorý organizuje občianske združenie Xagnam, ubehla už nejaká doba. Ak sa nemýlim, bude to už dobrých 5 rokov. O to viac nás zaujímalo, či sa niečo zmenilo, zlepšilo alebo zhoršilo. Bol som sa pozrieť aspoň v sobotu ako „novinár,“ keďže ako pracujúcemu človeku sa mi nepodarilo si zohnať voľno na všetky dni.
Ešte predtým, než som sa vôbec na miesto podujatia dostal, som trčal v zápche pred Bratislavou a aj v Bratislave. Takže som bohužiaľ zmeškal hneď dve prednášky, na ktoré som plánoval ísť. Ďalšie dve prednášky, o ktoré som mal záujem sa krížili s hlavným programom a súťažami, čiže na veľkú škodu sa mi nepodarilo absolvovať ani jednu prednášku behom sobotného programu.
Po príchode, som prvé dve hodiny strávil fotením všetkého, čo sa dalo. Časť predajcov a umelcov bola na prízemí a zvyšok na prvom poschodí. Okrem plagátov od organizátorov a diskutabilných etči plagátov od komunity bratislavských otaku, sa nachádzala na prízemí aj pekná vystáva fotografií, ktoré znázorňovali nový pohľad na hodvábnu cestu v Číne. Na medziposchodí boli vystavené obrázky v rámci výtvarnej súťaže a nechýbal ani art wall, ktorý zíval prázdnotou väčšinu dňa. Až v neskorších hodinách som tam našiel pár obrázkov a jednu rukou písanú reklamu.
Stánky s anime merchandise je u takýchto podujatí samozrejmosťou a dúfal som, že tam nájdem figúrku či plyšáka mojej aktuálne obľúbenej anime postavy Kanny. Nestalo sa tak. Keďže anime je hitom len túto sezónu, japonskí výrobcovia zatiaľ nestihli zareagovať, čiže čínski nemajú od čoho kopírovať. Narazil som ale na roztomile figúrky z hry Nekopara. Veľmi dlho som váhal, ale pokušeniu som nakoniec odolal aj vzhľadom k ich pôvodu.
Keďže som na festivale nebol nejaký ten rok, konzolová miestnosť bola pre mňa novinkou. A celkom príjemnou. Bolo možné si zahrať na starých klasikách ako Super Nintendo, N64, PS One, PS3, Wii či WiiU. Z ponuky hier tam bol napríklad Mario 64, Crash Team Racing, Mario Cart 8, Wii Sports, atď.
Do začatia otváracieho ceremoniálu resp. K-pop contestu bola atmosféra komornejšia. Potom ale začalo ľudí pomerne rýchlo pribúdať. Čo mi prišlo celkom zaujímavé, že prítomných bolo omnoho viac dievčat, ako chlapcov. Keby som mal odhadnúť pomer, povedal by som tak 80:20. Miestami som mal pocit, že som sa dostal na nejakú babskú akciu.
Jednou z hlavných akcií dňa bola ukážka presekávania – Tamešigiri. Túto šou už štvrtý rok po sebe organizovalo občianske združenie Kenshin-Tachi (čítaj Kenšin-Tači). Popravde celé vystúpenie hodnotím ako najlepšie za celý deň. Bolo možné vidieť rôzne druhy japonských mečov v akcii. Neskôr si presekávanie makiwari či tekvíc mohli vyskúšať aj diváci. Celý čas bola dobrá atmosféra vďaka humornému komentovaniu jedného z účinkujúcich. Až teda na jeden moment, kedy diváčke počas presekávania vyletel meč z ruky a zastavil sa pri nohách dvoch účinkujúcich. V tom momente asi nebolo do smiechu nikomu naokolo. Ale na druhú stranu tam boli aj diváci, ktorí svojou zručnosťou presekávania zahanbili aj účinkujúcich.
To ale nebolo všetko. Kenshin-Tachi mali v priestoroch svoj vlastný kútik, kde celý deň ponúkali čaj, robený klasickým japonským spôsobom, ako aj zapožičiavali kimoná. Vďaka tomu chodilo počas dňa viac ľudí oblečených v tradičnom japonskom oblečení než v cosplayoch. (Celkovo cosplayerov mimo súťaže bolo veľmi málo.) Vďaka ich prítomnosti bol festival podstatne zaujímavejší a pokiaľ budem mať možnosť, rád si ich vystúpenie pozriem aj na budúci rok.
V neskorších poobedňajších hodinách prebehla cosplay súťaž, ktorá sa nezaobišla bez menšieho zdržania. Celkovo vystúpilo 8 súťažiacich z toho boli dve dvojice. O choreografii sa nedá veľmi písať, keďže u všetkých zúčastnených nebola v podstate žiadna alebo len veľmi krátka. Jedinú výraznejšiu mali cosplayeri z Boku no Hero Academia, kde najprv hádzali cukríky do publika (aby ich podplatili :D) a potom sa na konci neplánovane pobozkali, aby obmäkčili dievčenskú časť obecenstva.
Ale zato samotné kostýmy u všetkých súťažiacich boli veľmi pekné. I keď mám akúsi slabosť pre anime Zero no Cukaima, moja osobná favoritka bola Wonder Woman. Titul najhumornejšieho cosplayera patrí Robinovi, ktorý nám prezradil aj takú zaujímavosť, že trenky vyrábal hodinu, ale navliekal ich 2 hodiny. Najväčší (a nikdy nekončiaci problém) pre mňa bolo osvetlenie sály, pri ktorom sa zapotí aj kvalitný fotoaparát, aby vyprodukoval čistý obraz. S týmto ale zápasím na každom podujatí, takže nie je to niečo, čo je výsadou tohto festivalu, ale skôr výsadou môjho fotoaparátu.
Poslednou udalosťou na ktorú som sa išiel pozrieť bola AMV súťaž. Zúčastnili sa „až“ dvaja súťažiaci, kde ja osobne som nemal žiadneho favorita. Zhodou okolností si autori zvolili podobnú tému s veľmi podobným zameraním, skladbou videa ako aj hudbou. Čiže žiadne AMV nevynikalo od tých ostatných.
Ak mám hodnotiť tento ročník festivalu, tak by som ho zaradil niekde do priemeru spomedzi všetky, ktoré som navštívil alebo presnejšie, ktoré boli. Zdalo sa, že organizačne je to zvládnuté dobre, ale prišlo mi to trochu viac chudobnejšie na obsah v porovnaní s poslednými rokmi. To ale neznamená, že to bolo zlé. Práve naopak. Festival v podstate ponúka podobnú štruktúru programu čo Comics Salón, len v menšom, čo niekedy nemusí byť na škodu. Samozrejme je stále čo zlepšovať a to v mnohých veciach, ale ten základ tam je a záleží len na organizátoroch, ako ten základ do budúcna rozvinú.